Zorné pole patrí medzi najdôležitejšie technické vlastnosti optických zariadení. Výrobcovia značkovej optiky sa neustále usilujú predbehnúť konkurenciu. V katalógoch sú uvedené číselné údaje, ktoré napomáhajú pri výbere, ale pri pozorovaní obidvoma otvorenými očami môže byť všetko inak. Pri kolimátoroch je rozhodujúci len obraz pozorujúcej osoby a rozdiely u najkvalitnejších zariadení sú obrovské.
Rovnaká vzdialenosť, rovnaký záber. Rozdiel je v konštrukcii kolimátora a v účinnosti zamerania cieľa. Hore Leica Tempus ASPH, dole Aimpoint Micro H2. Foto: A. Capozzi
Zorné pole v katalógoch puškohľadov
Výrobcovia streleckej optiky sa usilujú preukázať, že práve ich výrobky majú väčšie zorné pole.
Najskôr si objasnime, čo to vlastne zorné pole je. Predstavuje horizontálnu plochu priestoru, ktorú vidieť optikou. Najčastejšie sa udáva na 100 metrov. Je dôležité pri 1-násobnom zväčšení (voľnom pozorovaní ľudským okom), pri streľbe na blízke pohybujúce sa zviera. Oko sa však nachádza v určitej vzdialenosti od okulára (7 až 10 cm, v závislosti od zariadenia – táto vzdialenosť sa označuje aj ako vzdialenosť výstupnej pupily alebo očný reliéf). Plné zobrazenie bez čiernych okrajov je jednoducho merateľné a porovnateľné s konkurenčnými výrobkami ako veľkosť priestoru, ktorú oko zaznamená na určitú vzdialenosť.
Na druhej strane však oko, ktorým mierite využíva len priestor ohraničený záberom puškohľadu. Pri pozorovaní cez optiku len jedným okom zostáva takmer celý zvyšok priestoru neviditeľný.
Pre zariadenie Leica Magnus 1-6,3×24, ktoré predstavuje najvýkonnejší model na trhu, sa v katalógu uvádza zorné pole 44 metrov na vzdialenosť 100 metrov. Znamená to, že na 100-metrovú vzdialenosť je pomocou optiky s 1-násobným zväčšením možné vidieť priestor 44 metrov od jedného okraja kruhového obrazu po druhý. Pri vzdialenosti na 10 metrov je tak možné vidieť priestor až 4,4 metra. Toto zorné pole umožňuje pozorovanie bežiacej zveri z blízkej vzdialenosti a jej sledovanie až po výstrel bez toho, aby zviera uniklo z mušky s nulovou deformáciou obrazu.
Existujú puškohľady s menším ako 1-násobným zväčšením (menšie ako ľudské oko) a väčším zorným poľom, ale obraz je značne deformovaný a neumožňuje pozorovanie obidvomi otvorenými očami bez 1-násobného zväčšenia. Pri 1-násobnom zväčšení týchto výrobkov zorné pole a ďalšie parametre, ktoré určujú rýchlosť zamerania cieľa (výstupná pupila a veľkosť okulára) nezodpovedajú najlepším optikám.
Reprodukcia obrazu pri pozorovaní diviakov cez optické zariadenie. Zorné pole uvádzané v katalógoch predstavuje priestor vyjadrený v metroch od jedného po druhý okraj optiky na vzdialenosť 100 metrov.
Zorné pole pri pozorovaní obidvoma otvorenými očami
Pozorovanie na krátke vzdialenosti s obidvoma otvorenými očami optikou s 1-násobným zväčšením (predovšetkým v prípade najlepších optických zariadení) je nielen možné, ale aj spoľahlivé. Z tohto dôvodu sa vynára otázka porovnania reálneho zorného poľa v porovnaní s údajom v katalógu.
Ak sú pri pozorovaní optikou s 1-násobným zväčšením (pozorovanie ľudským okom) otvorené obidve oči, zorné pole je úplné, pretože privreté oko v optickom zariadení sa s pomocou osvetleného zámerného kríža pokúsi spojiť pri pozorovaní s otvoreným okom.
Táto možnosť závisí od troch faktorov:
- veľké zorné pole (uvedené v katalógu);
- veľká výstupná pupila (vzdialenosť od pupily na pozorovanie cez ďalekohľad);
- systém veľkých šošoviek okulára.
Prvý vyjadruje časť priestoru, ktorý dokáže oko zachytiť pri pozorovaní cez optiku. Druhý poskytuje oku, lepšie povedané pupile, priestor na zaostrenie cez optiku, ktorá je oveľa väčšia ako pupila. Aj v prípade, že pupila nebude úplne kolmo k puškohľadu, dokáže zamerať cieľ. Leica Magnus 1-6,3×24 má až o 53 % väčšiu výstupnú pupilu ako napríklad Swarovski 1-8×24 (12,4 mm oproti 8,1 mm na základe katalógových údajov). Tento fakt vysvetľuje veľa v otázke zorného poľa. Menšiu výhodu má Leica so 44 metrami oproti 42 metrom konkurenta.
Vľavo výstupná pupila Leica Magnus 1-6,3×24 s 1-násobným zväčšením, vpravo výstupná pupila Swarovski Z8i 1-8×24 s 1-násobným zväčšením. Ak pupila poľovníka nepadne presne do stredu, optikou Magnus bude zamierenie oveľa rýchlejšie.
Tretím faktorom je veľkosť šošoviek okulára. Čím väčší okulár, tým jednoduchšie pozorovanie.
Ako sme naznačili, výstupná pupila je veľmi dôležitá. Pri pozorovaní obidvoma otvorenými očami cez Magnus 1-6,3×24 pri 1-násobnom zväčšení možno vidieť priestor ohraničený obidvoma očami a zámernú osnovu s osvetleným bodom v strede. Čierna okrúhla konštrukcia záhadnezmizne zo záberu a poľovníkovi sa dostane 100 % zorné pole.
Presne to je rozdiel medzi katalógom a realitou. Pri používaní iných značkových puškohľadov je možné dosiahnuť podobný výsledok, ale vždy zostane kúsok konštrukcie vidieť, čo naruší celkové zorné pole obidvoch očí. Zorné pole, výstupná pupila a veľký okulár majú samozrejme význam aj na účinnosť a presnosť pozorovania pri vyšších zväčšeniach a pri mierení na vzdialenejšiu pohybujúcu sa zver.
Nezameniteľný tvar puškohľadu Leica Magnus 1-6,3×24.
Zorné pole kolimátorov
Pri zornom poli kolimátorov platia podobné pravidlá ako pri puškohľadoch.
Pre kolimátory neexistuje katalógový údaj pre zorné pole, len pocit poľovníka pri reálnom pozorovaní. V tomto prípade nie je dostupná vzdialenosť výstupnej pupily, pretože poľovník pozoruje cieľ pomocou zámerného bodu, čo je prirodzenejšie. Mimoriadne kompaktný tvar tohto typu zariadení umožňuje vidieť viac aj pri pozorovaní jedným okom.
Zameranie cieľa pomocou zariadenia Tempus.
Ak budete pozorovať cez kolimátor a mieriť len jedným okom a potom otvoríte aj druhé oko a ak bude diviak bežať zo strany voľného oka, čas na zameranie cieľa a výstrel bude rozhodujúci. Predovšetkým získate obrovskú výhodu pri pozorovaní cez zariadenie, ktoré nepôsobí rušivo v prípade, ak zver prebieha cez priestor, ktorý zaberá vonkajšia konštrukcia zariadenia.
Massimo Vallini, šéfredaktor časopisu Armi e Tiro pri poľovačke na bežiaceho diviaka na 50 metrov používa Leica Tempus s obidvoma otvorenými očami.
Aj v tomto prípade Leica ako jediný model dokázala urobiť „zázrak“ a odstrániť z obrazu pri pozorovaní obidvoma otvorenými očami čiernu konštrukciu kovového krytu okolo šošovky kolimátora. Je to možné na základe nákresu asférickej šošovky kolimátora Leica Tempus Asph podľa optického výpočtu, vďaka ktorému nie sú prítomné žiadne deformácie obrazu pri mierení na cieľ v pohybe a zobrazenie „železnej“ konštrukcie zmizne. Na plnom zornom poli je vidieť len bežiaceho diviaka a rozdiel pri slobode zamerania cieľa je v porovnaní s inými zariadeniami obrovský.
Kolimátor Tempus si poradí aj s obrovskými kancami…